Príde chvíľa, keď vás správa spojovacieho materiálu tak zožuje, že máte pocit, akoby ste na poradách robili len jedno: odrážali strely kolegov – „plán by sme určite splnili (a mali bonusy), keby nebol bordel v nákupe spojovacieho materiálu. Keď máme od dodávateľa A skrutky typu X, chýbajú nám zase skrutky od iného dodávateľa. Zmontovať celý projekt je super, ale bez skrutiek je to na nič.“

Spotrebu sme si z výkresov vyrátali pekne-krásne, rovnako pekne sme si vyžiadali cenové ponuky a každú položku aj každého dodávateľa sme nechali súťažiť – presne podľa požiadaviek a presne podľa plánu. Robia na tom naši najlepší ľudia – a aj tak to nefunguje. Neviem, kde je pes zakopaný; možno si kolegovia vymýšľajú, aby zakryli vlastné problémy.

Najali sme študentov, aby prepočítali každú prichádzajúcu dodávku spojovacieho materiálu – dôkladne podľa typu a množstva – a aby to zapisovali do systému. Mravčia práca, ako keď sa oberajú ríbezle, ale všetci chceli mať presnosť. Aspoň sme potom v systéme mali prehľad o tom, čo nemáme (a výroba si ten prehľad stále pýtala) – lenže dodávatelia chceli fakturovať aj to, čo nedodali.
Už len čakáte na deň, keď si vás riaditeľ zavolá kvôli skrutkám a kvôli tomu, prečo – do kelu – stojí fabrika kvôli takej banalite.

Úspory pritom máme – preukázateľné. Všetko sme prepočítali a vieme to dokázať. A k tomu bola jedna špeciálna položka, ktorú sme museli doviezť až zo Švédska.

Takže teraz: upokojiť sa, zhlboka nadýchnuť a pozrieť sa, ako to vyriešime skôr, než riaditeľ rozhodne, že do čela nákupu posadí niekoho „schopnejšieho“.

V prvom rade sa choďme pozrieť, ako skrutky riešia susedia – netreba vynaliezať koleso. Zistíme, že je to štandardná úloha a nie je nutné na každej porade trpieť kvôli skrutkám.

Potom bez hystérie predložíme na manažérskej porade projekt – takto budeme spravovať spojovací materiál (prínosy a riziká, časový plán, míľniky a úlohy). Samozrejme, projekt bude mať odporcov – prečo toto a prečo tamto a „po vojne sme to robili inak a všetko fungovalo, na rozdiel od dneška“. Aj to sa stáva.

A potom, svätá prostota, vyhlásime tender na spojovací materiál – pravdepodobne na všetky typy, ktoré používame, vysúťažíme celú ročnú spotrebu a budeme hľadať jedného dodávateľa. Najlepšie e-aukciou; prinesie nám to ešte jednu dôležitú vec: ideálneho dodávateľa. Zvyšok poznáte: s víťazom sa porozprávame normálne, ľudsky – no hlavne budeme vyžadovať, aby dodával a dodával stabilne. Nech kŕmi skrutkami rovno malé vedrá na linke v mieste spotreby a stráži dolnú hranicu (niečo ako kanban). A hotovo.

Ako to budeme kontrolovať? Jednoducho. Spotrebu poznáme a vieme robiť kontrolné váženia (ak sa nekradne – a nemalo by sa). Tak jednoduché to je. Čo máte ďalšie?

PS: A nezabudnime sa na porade pochváliť, ako pekne sme to zvládli – podľa princípu: ODKOMUNIKUJTE KAŽDÉ ZLEPŠENIE!